Keramika je pre mnohých stále fascinujúca. Je ako vdýchnutie života do hliny poddávajúcej sa ľudským
rukám do požadovaneho tvaru. Výnimočnou oblasťou keramiky je plastika. Azda najintezívnejšie sa
v nej spája a prelína remeslo s umením v rôznych podobách. Tak je tomu i v diele Jozefa, ktorý sa
svojou figurálnou a monumetálnou tvorbou zaradil medzi najvýznamnejších tvorcov keramiky na
Slovensku. Ku keramickému remeslu sa Franko dostal počas učenia v Slovenskej ľudovej majolike
v Modre. Osvojil si tu všetky zručnosti, naučil sa točiť na kruhu , malovať, vyrábať formy, rozvinul tu svoj
talent a lásku ku keramike. Postupne sa však prestal zaoberať výrobou tradičnej majoliky, oslobodil sa od
stereopytov modranskej figurálnej tvorby a našiel si svoj vlastný štýl, ktorý ho veľmi rýchlo posunul do
sveta umelcov a umenia.

Vyhradený, nezameniteľný rukopis cítiť najmä v spracovaní figúry, ktorá akoby bola vytočená na
hrnčiarskom kruhu. Docielil tak výraznú tvarovú štylizáciu inšpirovanú zároveň slohovým
umením. Napriek tomu je v jeho tvorbe stále citelné naviazanie na prvotný inšpiračný zdroj, modranskú
majoliku, blízkym spôsobom glazovania, či dekorovania. Staré témy dostali u Franka nový rozmer,
dospeli k výraznej poeticácií až k baladickosti. Sakrálnu oblasť reprezentujú Madony, Piety, postavy
svätcov a svätíc. Ďalšími námetmi sú Janošík, zbojníci, muzikanti, remeselníci, vinohradníci. Bolo to malé
okienko do sveta fantázie, prinášajúce uvoľňujúci, oslobadzujúci pocit, lebo v rozprávkach je všetko
možné… Osobitú formu má Frankova monumetálna tvorba, záhradne plastiky i vtipné keramicke úle
odhalujúce autorov zmyseľ pre humor. Veľmi významnú kapitolu v živote Franka predstavuje
kachliarstvo. Je plné návratov do minulosti, ale aj hľadania nových možností, všetko podmienené
výtvarným videním sveta a dokonalou znalostou zákonotostí tohto znovu oživeného remesla.

Figurálna tvorba Jozefa Franka vychádza z koreňov, hľadanie výrazu však viedlo k odpútania sa od
detailov, k dôrazu na emotívne pôsobenie plastík. Trvalými námetmi, ku ktorým sa neustále vracia su
Madona a Pieta. Predstavuje sa v nich snaha koncentrovať sa na absolútne jadro chápania života, na
narodenie ako jeho začiatok a smrť ako nezvratný koniec. Svojou duchovnou podstatou sa stali tieto
hraničné momenty ľudského života pre Franka večnou výzvou, na ktorú odpovedá sebe vlastnou
tvorivou rečov keramikára

autor textu – Eva Ševčikova